Day 198 - 17th December, Oceanside - Carlsbad - San Elijo State Beach, 16.37 miles

Nancy a Stan su blazni do kolibrikov, maju ich vsade, na obrazkoch, na tapetach, ale hlavne na zahrade, kde za tymto ucelom maju niekolko krmitiek. Kolibrici zjavne vedia, kde su vitani, bolo ich tu kopec. Baske sa podarilo zopar peknych fotiek. Po kralovskych ranajkach sme sa rozlucili a pobrali sa dalej, Stan a Nancy nam na cestu prichystali balicky so sendvicmi, jablkom a cokoladou, skoro ako v skole prirode a potom isli na pohreb jedneho ich znameho z nemocnice, kde pracuju ako dobrovolnici (tu si vacsinou ludia na penzii sunky nevalaju, ale stale nieco robia, minimalne aspon ako dobrovolnici, dobrovolnictvo tu je naozaj vysoko cenene a hlavne su tu pre to vytvorene dobre podmienky). Takze sme sa vratili k oceanu, preplietajuc sa viac ci menej honosnou zastavbou. Cele pobrezie je tu uz kontinualne zastavane, zvacsa hotely a sukromne plaze, k vode sa len tak nedostanete, rozhodne nie zadarmo... pre USA viac ako typicke. Presli sme len po San Elijo State Beach a zostali v tunajsom kempe, akosi na nas zacinaju dolahavat prejdene kilometre (uz je to skoro 10 000 km) a tak si davame zase pauzu. Mozno na nieco/niekoho cakame. Zvysok dna si citame a zase raz zaspavame za zvukov vln na nasich, teraz uz velmi rychlo tvrdych karimatkach.

Day 197 - 16th December, San Clemente - Oceanside, 42.6 miles

Rano este zbehneme vyvencit psa nasich hostitelov. Uz je to dlho co sme mali moznost robit nieco taketo. Pred obedom sa lucime s Weej a jej dcerou, ktora ma "domacu" skolu, Chris je v robote. Vraciame sa spat na pobrezie, cyklocesta vedie cez Camp Pendleton, jednej z poslednych velkych vojenskych zakladni v USA, ale vdaka nej nie je zastavane komplet cele pobrezie medzi L.A. a San Diegom. Aj ked, ideme po vedlajsich cestach, z vojenskej zakladne nemame dobry pocit, je tu taka divna atmosfera vo vzduchu, uz aby sme boli prec... Ale su tu aj pekne momentky, ako ked nam naproti vybehol road runner, nieco ako bazant a dudok dohromady. Presli sme okolo kasarni, kde sa opiciakovali zelenaci a konecne v Oceanside opustili oplotenu zakladnu. Dnes sme mali namierene ku prastrykovi a pratete SaraJane. Navygacia bola trocha zaludna, ich dom sa nachadzal pomerne vysoko v kopcoch, ale s pomocou googlumapy sme to nasli. SaraJaniny pribuzni (Stan a Nancy) boli skveli ludkovia, obaja uz staruciciky, ale postarali sa o nas ako o vlastnych, pripravili nam kralovsku veceru a opat sme spali v posteli. Pomaly uz zabudneme ake je to spat na tych nasich fuciacich nafukovackach...

Day 196 - 15th December, San Clemente, 13.5 miles

Dnes oddychujeme, citame si na plazi a Baska sa opat cvachta vo vlnach. Vecer nas Weej a jej manzel Chris, spolu aj s ich detmi, beru na ostrov Balboa, co je vlastne spat v Costa Mesa, takze si tuto cestu opat trochu pozrieme, len tentokrat z auta. Balboa je znamy svojou vianocnou vyzdobou nielen na domoch ale aj na obrovitanskych luxusnych jachtach. Veru blikatkami a hybatkami sa tu nesetrilo. Vlastne sme sem prisli na vianocny vecierok organizovany ucitelkou jazdy na konoch, co uci dceru nasich hostitelov. Vianocne vyzdoby boli vsade a vsakovake od hroznych gicov az po celkom pekne vyzdobene domceky, pred niektorymi domami sa schadzali cele davy ludi a pozorovali blikajuce, hybajuce a hrajuce dekoracie na donekonecna omielanu temu "Merry Xmas", ale aj napriek tomu naporu neonov a plastu tu vladla strasne prijemna,pohodova, kolektivna atmosfera, dalo by sa povedat, ze az duch vianoc? Mozno, kazdopadne to bolo zaujimave...

Day 195 - 14th December, Costa Mesa - San Clemente, 34.05 miles

Konecne sa pomaly dostavame von z L.A. Cesta do San Clemente je hodne cez mesto, aj ked podtatnu cast vedie popod kopce. Vsetko okrem zahrad je vyprahnute a hnede. Celkom do toho kontrastuju zelene zahrady s kvetmi a stromami popripade s odpudivymi sterilnymi travnikmi. Do San Clemente sa dostaveme kratko po obede, caka nas mensi vystup do kopcov, ale dnesny noclah stoji za to. Nasi dnesny hostitelia su z vyrazne bohatsej vrstvy nez ti predtym, napriek tomu sa vsak spravaju uplne prirodzene a su strasne mili. , Po tom co sa ubytujeme sa ponukneme, ze pojdeme vyvencit ich psa, vecer sa totiz chystal maly hudobny recital ich deti a deti ich priatelov a aj ich priatelov a s tym spojeny vecierok. Samozrejme sme boli pozvany aj my. Postretavali sme sa tu s kopu zaujimavych ludi, ako obvykle, vsetci boli uneseni z nasej cesty a hrozili sa z predstavy ze mierime do Mexika. Okrem menej, ci viac profesionalnej hudobnej produkcie (Baska tiez prispela a zahrala niekolko tradicnych, skor ceskych nez slovenskych, skladieb :-) sme si vypoculi kopec strasidelnych historiek z Mexika, hlavne od ludi co tam nikdy neboli... Vecer sme zakoncili kupanim sa vo vyrivke, zatial co z nedalekej vojenskej zakladne doliehali tlmene zvuky explozii :-)

Day 194 - 13th December, Long Beach - Costa Mesa, 20 miles

Dnes sme mali naplanovanu len kratku etapu, po prebdenej noci (Hobita davali az o polnoci) sa to celkom hodilo. Rozlucili sme sa s Jennefer a pokracovali do Costa Mesa po pobrezi, dnes bola navigacia omnoho lahsia. Prechadzali sme velikanske pieskove plaze, teraz tu ludia hlavne vencili psi alebo hrali volejbal. Studena vlna uz pominula a opat tu uz bolo klasicke pocasie pre juh Kalifornie, to jest slnecno a teplo cca 25ºC. Do Costa Mesa sme dorazili prekvapivo este za svetla. Jamie, u ktorej sme dnes prespavali nam poslala kod od ich brany, este bola v praci, ale ze sa mame zariadit ako doma. Sranda, neviem ci u nas doma by ste len tak dali niekomu, koho ste nikdy nevideli, kluce od svojho domu.

Day 193 - 12th December, Beverly Hills - Long Beach, 41.39 miles

Prechod cez L.A. sme si naplanovali tak, ze sme prechadzali od warmshowerakov ku warmshowerakom. Nas dalsi hostitel bol na Long Beach. Takze dnes sme prechadzali cely den mestom. Skombinovali sme niekolko cyklociest, jedna veduca popri vybetonovanych kanaloch Ballona Creeku, potom po pobrezi cez plaze a potom vsakovako krizom krazom cez mesto, zabrusili sme aj do pomerne pochybnych stvrti s prevahou hispanskej populacie, ale bolo to uplne v pohode, dokonca aj hnusna industrialna cast okolo pristavu bola iba hnusna, ale rozhodne nie nejako zvlast nebezpecna. Ale to kluckovanie po uliciach a statie na semaforoch nas hodne spomalilo, na Long Beach sme opat dorazili za tmy, ale Jennifer aj tak este nebola doma, este mala prednasky. Tak sme si kupili tostady a smotanu na zakusnutie a pozorovali hviezdnu oblohu na plazi (resp. svetla mesta odrazajuce sa na hladine oceanu). Vecer sme isli s Jennifer a jej priatelom do kina na premieru dalsieho pokracovania Hobita. Sranda, normalne sme mu rozumeli aj bez titulkov...

Day 192 - 11th December, Point Mugu SP - Malibu - Beverly Hills, 47.92 miles

Dostavame sa do L.A. Po tom co sa dostaneme do Malibu, uz sme definitivne v meste. Baska na Malibu Beach uz nevydrzi len sa pozerat na modry ocean a odvazne sa vrha do vln, aj ked iba na chvilku, voda je studena, toto je pre Pacifik typicke, voda v nom je stale studena. Premavka je stale vacsia a ohlusujucejsia, nastastie pred Santa Monicou uz ideme po cykloceste, po ceste by sa cez vsetky tie zapchy aj tak nedalo. Smerujeme do Beverly Hills, kde nas caka dalsi warmshowers. Plaz prechadza do hasisackej stvrte s haluzackymi obchodikmi a hromadou pseudohippikov povalujucich sa pod palmami, alebo provozujucich nejaku formu "umenia". Jazda do Beverly Hills je mierne sialena, ale na cestach su pruhy pre cyklistov tak to ide celkom dobre, dokonca po nas ani nikto nestrielal ani sa nas nesnazil ozbijat :-), dokonca sme ani ziadnych gangstrov nezahliadli a to sme kus cesty isli bocnymi ulickami a k tomu v noci, ale asi sme boli v prilis dobrej stvrti... Nasi warmshoweristi nas uvitali s otvorenou narucou. Byvali v paradnom domceku, velmi pekne zariadenom a hned nam ukazali izbu kde mozeme prespat, povedali, ze ak sme hladni mame si nieco zobrat z chladnicky a potom nas tu nechali samych, odisli na nejake nakupy. Spolu s nami tu bol jeden chalan z Brazilie, je na ceste do Australie a tu akurat caka na viza.

Day 191 - 10th December, Carpinteria - Ventura - Point Mugu State Park, 47.05 miles

Za Carpinteriou slapeme po dialnici, nastastie je tu vyhradeny cely pruh pre cyklistov, takze az na hluk je to v pohode, potom ideme po starej dialnici, zmenenej teraz na nieco ako kemp pre surferov, aj ked za to ze si tu mozete zaparkovat svoje RV na kraji cesty sa plati okolo 40$. Mestecko Ventura je klasicke letovisko - palmy, plaze, plachetnice, akurat ze teraz v "zime" je tu mrtvo, akurat v mori je kopec surferov, zima to je cas velkych vln, cas pre surfovanie, akurat rozmyslam ako to riesili v minulosti, ked este nemali neopreny, bo voda je dost ladova. Prechadzame cez Oxnard, vojenske mestecko, nachadza sa tu obrovitanska vojenska zakladna, obohnana bytelnym plotom a murom, zombici by nemali sancu. Za Oxnardom nas caka sok, ty blazni tu, prakticky uz v pusti, pestuju travnik, obrovske polia so zelenym anglickym travnikom. Obchadzame dalsiu vojensku zakladnu s vystavkou vsetkych smrtonotnych zbrani zem - vzduch a vzduch - vzduch :-) Dostavame sa k vyprahlim kopcom Santa Monici, mierne zaciernene nedavnym poziarom. Spime vo vyhoretom kempe na Point Mugu State Park. Aj napriek poziaru je tu tecuca voda, aj ked nechapem ze odkial, tu uz je fakt pust.

Day 190 - 9th December, Gaviota SP - Santa Barbara - Carpinteria, 49.37 miles

Zmrzle rano, ale po chvili na slnku je uz celkom fajn. Tahame po hlucnej autostrade. Na obzore vidno hory na ostrove Santa Cruz a pred nimi v oceane ropne plosiny, je ich tu celkom dost. Po lavici su celkom pekne kopce, po pravici zeleznica (jedna z mala trati, na ktorej este funguju osobne vlaky), potom utes a modry ocean, obcas nejaky delfin :-) V mestecku Goleta je eukalyptovy lesik, v ktorom zimuje cast populacie monarchov zijucich na zapadnej strane Skalnatych hor. Dali sme si tu obed, zatial co nas obletovali monarchovia. Bezvisledne hladame nejakych warmshowers hostitelov. Na pumpe, ked tankujeme dalsi benzin pre varic sa pri nas zastavi nejaky vysluzili cestovatel s modrou tlamou, od modreho lizatka, ospevoval nam juznu ameriku a vystrihal nas pred strednou, ze vraj je tam velmi, velmi nebezpecno... V Santa Barbare kupujeme pre Baskyn bicykel stojan, ten "novy" uz nie je velmi funkcny. Prichadzame na plaz v Santa Barbare, az na tu kosu (a absenciu bab v bikinach) to tu vizera skoro ako z Baywatchu. Kedze je uz vecer nezdrzujeme sa tu, musime sa dostat do mesta Carpinteria, kde je jediny statny kemp v okoli. Je to ale este kus cesty, takze zase slapeme dlho do noci. Tie kratke dni su naozaj otrava...

Day 189 - 8th December, Guadalupe - Lompoc - Gaviota State Park, 53.45 miles

Doobeda sa este rozpravame s Anne, ukazuje nam svojich predchadzajucich hostov-cyklistov a inych putnikov putujucich po svete a ukazala nam stranku helpx.net, co je stranka o dobrovolnictve v roznych krajinach sveta, ci uz na farmach alebo v roznych komunitach a mimovladnych organizaciach. Taktiez nam Anne porozpravala kopec povzbudzujucich informacii o Mexiku, takze sme od nej odchadzali velmi pozitivne naladeni. Bol slnecny aj ked chladny den, presli sme cez polnohospodarsku krajinu okolo Guadalupe (na ktorom je vraj famozny cintorin s japonskymi, norskymi a este neviem akymi hrobmi), velmi okrajovo minuli mestecko Santa Maria. Zacalo mi akosi plavat zadne koleso, zistil som, ze mam zlomenu jednu spajlu. Vymena trvala asi 15 minut, nova spajla bola trochu krivolaka z toho ako som ju tam rval, ale koleso prestalo plavat a aj sa mi ho podarilo celkom pekne vycentrovat. Na radu Anne sme nesli do Lompocu po jednotke, ale "skratkou" cez kopce po vedlajsej ceste. Dobre bolo, ze to bola vyrazne kratsia cesta a s malou premavkou, nevyhoda bola, ze sme museli zdolat brutalny kopec. Zato vsak do Lompocu sme zbehli pekne z kopca. V Lompocu bola strasna kosa, kupili sme si nieco pod zub, ale ani sme toho moc nezjedli, bola prilis zima, lepsie bolo slapat, navyse sa uz blizil vecer. Dufali sme, ze k pobreziu uz to bude iba cez zopar kopcekov. Nebolo. Pomaly padla tma a my sme stale este slapali do kopca, po oceane ani chyru. Navyse ani zakempovat sa moc nedalo, nemali sme dost vody a vsade naokolo bol ostnaty drot. Takze nas cakala dalsia mraziva jazda vo svetle celoviek. Aspon ze to uz bolo hlavne z kopca, aj ked kusok po jednotke, co bola zrazu hnusne frekventovana dialnica, s ohlusujucim revom aut. Prespali sme v Gaviota State Park, aj ked bol zavrety. V noci mrzlo, z rana sme mali stan celkom slusne omrznuty.