Day 200 - 19th December, San Elijo SB - La Jolla - San Diego, 35.17 miles

Dnes prichádzame do San Diega. Ráno je zamračené a trocha popŕcha. Okolo kempu prefičí tlupa bajkerov, neskôr míňame ich naložené bajky, zaparkované pred pizzeriou. Keď si v malom parčíku dávame obed, dobiehajú oni nás a čuduj sa svete, je s nimi aj Kiri, ktorú sme stretli, spolu s jej priateľom, takmer pred mesiacom na ceste do San Francisca, keď sme sa lúčili s Brook, ktorá potom pokračovala s nimi. No slovo dalo slovo a do San Diega ideme všetci spolu, musela to byť celom dobrá podívaná, taká kavaléria siedmich naložených bajkerov. Ale bolo to super ísť v takej tlupe. Prekvapivo chvilu prsi, dokonca aj tu v tomto kute sveta, kde je vraj stale slnecno a teplo. Prichadzame k Torrey Preserve, co je kus pieskovcoveho utesu, ktory asi nebol vhodny na zastavanie, tak tu maju kusok borovicoveho lesika (vraj sú to miestne endemické borovice) a nejake pieskovcove skaliska a fantasticky vyhlad. Ale treba sa vystverat na riadne strmy kopec. Finn, Veternikov dvojnik :-), dostal na kopci defekt, co sa dalo ocakavat, kedze mal na jednom mieste obrovsku predratu dieru na plasti. Samozrejme, podobne ako moj brat, nemal so sebou nic na opravu, ale kedze nas bolo sedem, nebol problem najst zaplaty. Po prvy krat som videl, ze diera v plasti sa da vyspravit aj pomocou jednodolarovej bankovky (kedze nie je z papiera), za chvilu sme uz mohli ist. Vodcom nasej tlupy bol chalan menom Jonathan, ktory tu studoval na Kalifornskej universite, ktora bola po ceste, takze sme si trocha pozreli univerzitny kempus, trochu to pripominalo nasu Komenskeho univerzitu, rovnake kockate budovy a kachlicky :-), akurat tu to nevyzeralo tak osuntelo.
Pred La Jolla sa odpojil Finn a Kiri, isli k Merleovi, nasmu dnesnemu warmshowers hostitelovi, ako sme zistili, zide sa nas tam pomerne dost, aj ked vacsina z nasej skupinky ostava u inych znamych, niekde v San Diegu, ale za nami idu este dalsi bajkeri a Merle ma evidentne velku zahradu :-) Takze Finn a Kiri sa odpajaju, my ostavame s ostatnymi a prechadzame este cez La Jolla, celkom pekne to predmestie, stvrt, mestecko? pred San Diegom. Na utesoch tu nocuju pelikany a na plazach sa vyvaluju tulene, nevsimajuc si tesnu blizkost okukujucich turistov. Do San Diega vchadzame uz tradicne potme, nastastie je tu kopec cyklociest, na hlavne cesty sa skoro ani nedostaneme. Prechadzame udolim, trochu pripominajucim Mlynsku dolinu :-), ked sa spusti poriadny lejak, v momente sa vsade valia prudy vody, nasa naivna predstava, ze to za chvilu prejde nevysla, takze slapeme premoknuti do nitky. Z tych 30 cm zrazok, co tu maju za cely rok, sme museli vychytit aspon 10 cm. Slapeme v tomto necase asi hodinu, konecne pri zdolani posledneho kopca (asi ako z Mlynskej Doliny k hradu :-)), prestava prsat. Nastastie nie je velmi chladno. Merle nas privetivo privital, je to taky spravny pohodak, ani sme mu velmi nemuseli rozpravat celu historiu Ceskoslovenska a podobne. To je trochu nevyhoda pri warmshowers, ze hostitelia sa prirodzene zaujimaju o to, ze odkial ste a ako to u vas chodi, takze skoro zakazdym opakujete tie iste veci znovu a znovu. Okolnosti rozdelenia Ceskoslovenska som si nikdy tolko nestudoval ako teraz, ludia si casto myslia, ze to u nas bolo ako v Juhoslavii. Navyse sme asi prvi Slovaci co zavitali do tychto koncin na bicykloch, kazdopadne nikto z warmshowers este nemal tu cest hostit Slovakov, tak dufam, ze sme nespravili hanbu :-). U Merleho stretavame Kiri a Finna, ostatni este nedorazili. Rozbijame stan a zaliezame do teplych, suchych spacakov, je fajn ze Ortlieb tasky su stale nepremokave. Neskoro vecer dorazili dalsi dvaja bajkeri, jedneho z nich pozname, Rachel sme tiez stretli na ceste do San Francisca.