Od rána je obloha zatiahnutá, ale je to ten typ oblačnosti čo neprináša
chládok, od rána je nepríjemne dusno a ešte teplejšie ako včera.
Pokračujeme po vedľajších cestách, niekedy dokonca aj s asfaltom, zakaždým
s protivetrom. Všade sú len polia, dokonca aj fariem ubudlo. Okolo obeda
je tak horúco, že sa schovávame do tieňa stromov a máme obed/siestu až
pokým najväčšie teplo neprejde. Na ceste do Wardsvillle nachádzame podivuhodnú
galériu – Made on Earth. Opäť potrebujeme doplniť vodu, tak prečo nie tu, že?
Vchádzame dnu a nachádzame týpka/umelca, ktorý to tu všetko vytvoril.
S trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že sa vynoril z oblaku dymu,
pohodový úsmev na tvári, plechovka Coca-Coly v ruke (predstavme si radšej
pohár vína – červeného), dlhé vlasy, opálený, vyžaroval z neho mier a
radosť. Skrátka taký miestny hipík/hašišák. Všetky jeho sochy alebo maľby boli inšpirované
prírodou, spiritualitou, ekológiou a boli vyrobené z „odpadu“. Namiesto
plátna dvere od skrine, či staré dosky, farby od ľudí čo mu ich buď darovali
alebo ich chceli vyhodiť, kadibúdka v rohu záhrady vyrobená zo starej
verandy so starodávnym lustrom hádam ešte na sviečky, veľkú obľubu mal asi
v starých satelitných tanieroch, jedna časť „galérie“ s pódiom
(v budúcnosti bude slúžiť ako miesto na koncerty) mala po stranách na plote
kvety zo satelitov (odrážajú zvuk, lepšia akustika), a bola tam aj malá
kaplnka (na účely svadieb a pod.), ktorej strecha bola z obrovského satelitu, keď ste stáli
v strede a niečo povedali vytváralo to naozaj zvláštnu ozvenu. Takmer
som zabudol, že všetko bolo angel-friendly, súčasťou galérie (ono to ešte nie
je úplne hotové) bude aj malá kaviareň/reštaurácia (ovocie a zelenina
z miestnej záhrady) a všetky stoličky boli spravené tak, aby na nich
mohli v pohode sedieť aj anjeli (to znamená, že operadlá boli vykrojené
tak aby nezavadzali krídlam). No a všade boli zasadené kvety (nenáročné,
nie veľmi extravagantné, ale vo všetkých možných farbách), bylinky, stromy... Jeho
dom bol zrejme v minulosti kostol. Chlapík bol naozaj v pohode,
nechal nás tu obkukovať aj potom čo naložil svoju rodinku do auta (mal dve malé
dcéry) a odfrčal niekam preč. Keď sme prechádzali cez Wardsville, kde-tu
sme videli jeho obrazy.
Vo Wardsville sme sa pokúšali kontaktovať SJ rodinu. Naše telefóny boli
nanič, takže sme skúsili „klasickú“ telefónnu búdku. Kupodivu fungovala, ale
ako sa vlastne s tou predpotopnou vecou narába? Spojenie sa nám nepodarilo
nadviazať, aspoň sme zarobili desať centov (automat vypľul toho viac ako sme
doň nahádzali). Takže SJ „odchytila“ dvoch miestnych chlapíkov čo meditovali
nad motorom nákladiaku a jeden z nich jej požičal svoj mobil (videl
nás pred tým sa trápiť s telefónou búdkou), takže sa nám nakoniec spojenie
podarilo nadviazať a informovať SJ rodinu o tom, že zajtra prídeme.
A ako bonus nám ešte poradili, že asi 10 míľ odtiaľ je Shetland
Conservation Area s kempom, kde sa dá prespať.
Za Wardsville prechádzame cez ďalšie malé mestečko – Newbury. Práve tu
prekračujeme hranicu 1000 km. Nasleduje malá oslava s čokoládou. Za
Newbury sa napájame na cestu, ktorá vedie na hranicu s USA, po zopár
zatáčkach smeruje takmer priamo na západ. Priamka dlhá 30 míľ.
Už za tmy nachádzame Shetland Conservation Area
s asi najtichším kempom, čo som kedy videl. A čo je paráda, je to
zadarmo. Zastavuje sa u nás starý Joe (či Bill?), niečo ako miestny správca,
ukazuje nám kde je voda a toalety, dáva zopár rád do života a pridá
zopár svojich životných príhod. Pred tým než zaľahneme ešte príde búrka
a na chvíľu sa chce tváriť akože je naozaj, ale „stanujeme“ pod
prístreškom a tak sme úplne v pohode.
No comments:
Post a Comment