Na svete sú len tri miesta, kde môžete nájsť dažďové pralesy v miernom pásme, je to v Chile, na Novom Zélande a tu vo Washingtone, takže dnes sme strávili celý deň v jednom z týchto pralesov (ešte navštívime tie ostávajúce dve miesta a máme to z krku). Kupodivu nepršalo, celý deň svietilo a hrialo slniečko. Bogachiel bol jednoducho famózny, vynachváliť sa to dosť nedá, slová nestačia. Bolo to niečo nádherné a dokonalé. Nič podobné sme zatiaľ asi nevideli. Všetko tu bolo neuveriteľne živé, nič nebránilo v prúdení energie, a to aj napriek tomu, že pred mnohými rokmi aj tu zabrúsili belosi so svojimi pílami, takže tisícročné stromy pripomínajú už len gigantické pne, ale tieto lesy sa vedia rýchlo zotaviť a mnoho gigantov tu ešte stále zostalo. Bolo to ako prechádzať sa nádhernou katedrálou, akurát, že lepšie. Všade bolo plno svetla a priestoru, toto nebola žiadna tmavá, dusná monokultúra. Bola to zároveň aj tá najlepšia učebnica ekológie, krásne tu bolo vidno ako les funguje, ako sa obnovuje (kupodivu sám, bez našej pomoci), všetko bolo navzájom prepojené a pracovalo v dokonalej harmónii, neexistovala tu smrť ani skaza, “mŕtve“ drevo poskytovalo priestor a živiny pre nové stromy a tie zase ponúkali priestor pre pre paprade a huby a mach, ktorý z nich miestami visel ako zelené tapisérie. Všade tu tiekla voda, poletovali vtáci alebo sa tmolil nejaký hmyz. Fantastické miesto, len škoda že z týchto nádherných pralesov ostali už len malé ostrovčeky, skoro všetko tu už vyrúbali, no čo, do niečoho si predsa treba utierať zadok a hlavne ako inak by tu stavali tie svoje “nádherné“ všadeprítomné drevotrieskové domčeky čo sa za dvadsať rokov rozpadnú, alebo spadnú, keď čo len trocha zafúka...
Za celý deň sme tu stretli iba troch ľudí, jeden z nich bol onen Krakonoš zo včera. Večer sme sa presunuli do Bogachiel State Parku, kde bol kemp a hlavne sprcha, bolo už načase sa dať trocha doporiadku a vyprať si zopár vecí.
There are only three places on the Earth with the temperate rainforests, one is here, second in Chile and the last one in New Zealand. This day we spent in this green heaven. Bogachiel Rainforest was so amazing so beautiful, so spectacular, even though a huge part of it was cut down many years ago, gigantic stumps of thousand years old trees are still reminding that time. But still there are beautiful, gigantic trees, moss was covering the soil as a thick carpet and hanging down from branches as green curtains, ferns and mushrooms were growing on the forest floor but also on the trees, there were many streams, springs or wetlands and also Bogachiel river was nearby, everywhere were birds or another animals. The forest was full of light, thus wasn't any dark, super dense monoculture. Probably the best thing was how everything was alive and connected and works for the each other. The new trees were growing from the old fallen "dead" ones, "alive" trees provide space for a moss, ferns, mushrooms etc..., even the dumbest person would probably noticed how perfect is this system, even politics or loggers. This was the ecology textbook in the real life, only sad thing is that only a few islands of the real forests like this remained, who knows for how long, especially with our greed for more wood, more money... We spent whole day here, just looking around and breathing. In the evening we moved to Bogachiel State Park campground, washed some of our clothes and our dirty heads. We met bikers here but didn't speak with them, later we found out, that one of them was John which we will meet in a few next days.
No comments:
Post a Comment