Stále sychravo, kým sa vydáme na cestu je opäť obed, hľadajúc jeden veľký kopec prichádzame na Canon Beach, pláž pomenovanú podľa dela, čo tu našli vyplavené z nejakého isto významného vraku lode čo sa pokúšala dostať do Portlandu. Veru útesy Oregonu sú sviňa, a tu na Canon Beach boli vskutku majestátne, obrovské zuby trčiace z mora. Škoda len, že bola taká kosa, dnes bol asi najchladnejší deň čo sme tu na pobreží zatiaľ mali. 101-ka, po ktorej vedú naše “kroky “ sa teraz kľukatila na útesoch (alebo skrz), navečer sme sa vyštverali na vysokánsky útes, pozorujúc mestečko Manzanita, kdesi hlboko pod nami, hneď za ním je State Park s kempom, kde sme plánovali prenocovať. Nočný zjazd bol vskutku napínavý. Kemp bol výborný, tunajšie “štátne“ kempu majú špeciálne vyhradené miesto pre cyklistov a hikerov (väčšinou niekde hodne bokom, asi aby sme nepohoršovali slušných ľudí kempujúcich vo svojich gigantických prívesoch alebo obytných autobusoch). Výborná vec na týchto kempoch je aj to, že sprcha je zadarmo (aspoň v Oregone) a platí sa samo-registráciou 5$ na hlavu za noc, väčšinou, pokiaľ vyrazíte zavčas rána, tak to, či ste zaplatili ani žiadny ranger nepríde skontrolovať. Konečne sme teda mali opäť po pár dňoch sprchu. Jediná chybička krásy bola, že tu chýbali „food boxes“, po skúsenostiach s mývalmi, sme vedeli, že všetko jedlo treba zasesiť na stromy. A dobe sme spravili, zakrátko po tom čo ostatní bajkeri zaliezli do stanov, prišlo asi päť neuveriteľne tučných mývalov a hneď začali kontrovať bicykle a stany. Dve dievčiny nechali pri stane tašky s jedlom, veľa im toho neostalo, zožrali ešte aj vitamíny. Baška zabudla v taške na bicykli balík čokoládových tyčiniek, taška bola zazipsovaná, ale mývali ju otvorili bez problémov (ešte ju aj z časti zavreli), keď som ich vymákol, akurát dojedali posledné kúsky. Dostali sa aj do panieru, kde Baška mala jedlo, ale teraz tam boli len prázdne sáčky. Mývali milujú igelitové sáčky, hlavne ak ich môžu roztrhať na franforce... Škoda, že tu na zemi bol len piesok a nie kamene, napriek tomu akí sú šikovní, sú fakt sprostí a pomalí, kľudne si pred tebou budú žrať tvoje tyčinky a na útek sa dajú až, keď sú v dosahu kopanca. Mať tak kamene... Ozaj, počas posledných dvoch dní sme našli kopec muchotrávok červených, John ich ešte nikdy nevidel a strašne sa mu páčili. Spravili sme chybu, keď sme mu spomenuli ich potenciálne halucinogénne účinky. John ich hneď zobral a večer si spravil poriadnu hríbovú praženicu. Varovali sme ho že si jedovaté, ale na Vikipédii si John našiel, že pražením sa ich jedovatosť odstráni, no uvidíme ráno... my sme ostali pri našich cestovinách a zelenine.
Another cloudy, wet and probably the coldest day so far, here on west coast, luckily no rain. After we left Seaside and pedaled through one big hill we arrived to the Cannon Beach with first huge rocks standing near the coast in the ocean like huge, black teeth. They looked quite dramatic, especially in this cold wind and with dark grey clouds above and big waves around. Hwy 101 went around and sometimes through cliffs, it was fun to bike through tunnels with John singing but than it disappeared in earsplitting roar of cars's engines. Short before dark, we arrived on the top of high cliffs, down were blinking lights of Manzanita and there somewhere was also Nehalem Bay State Park with campground. Downhill ride in the light of ours headlamps was a small adventure, with steep cliffs on right side. In Nehalem Bay we stayed on hiker/biker site, there were already two another groups of biker. One thing I don't understand, why these hiker/biker sites are, here in Oregon, as far from restrooms as possible? For dinner John cooked the fly amanita (or fly agaric) mushrooms, nice red colored mushrooms with white dots, John saw them first time in his life. Trying to widen his knowledge about these mushrooms we (which was not very clever) told him that some people eat it to have hallucination. We also told him that it is poisonous, but John found out that when you cook them properly they should be ok. So he had very interesting dinner and I with Barbora were wondering how he will be in the morning. During the night we have some uninvited visitors, four very fat raccoons which after eat nearly all foot from another bikers group which camp near us, were very curious if also we can offer something good (maybe another packages of vitamins? or more chocolate?). Well, they were nearly disappointment, we hung all our food on the trees, but Baska forgot one bag with chocolate bars in her frame bag. It was closed but zipper wasn't problem for raccoons, they also open one of her front panniers, where she usually have food. Now it was full of empty plastic bags. Raccoons love plastic bags, so they took nearly everything out and tore them apart.
No comments:
Post a Comment