Day 146 - 26th October, Tillamook - Oceanside (Three Arch Rocks National Wildlife Refuge) - Cape Lookout State Park, 19.02 miles

Ráno sa presúvame k oceánu, na obzore sa črtajú tri obrovitánske skaliská, takže sa dlho nerozmýšľame a frčíme k nim (aj keď je to v protismere našej cesty). Po pár kopcoch sa dostávame do malého letoviska (Oceanside). Než sa ale vydáme obkukávať tie tri gigantické skaliská (Three Arch Rocks) varíme najprv raňajky. Bicykle opäť nechávame bez dozoru a ideme si obzrieť skaliská a útesy. Skrz útes je prerazená chodba, dá sa ňou dostať na druhú stranu útesu s nádhernou plážou plnou mušiel a parádnych skalisiek. Je krásne a teplo, máčame si nohy v oceáne, lozíme po skalách a zbierame mušle. Okolo „Troch oblúkov “ krúžia pelikány, na skalách posedávajú kormorány, čajky a ešte nejaké iné, nám neznáme, ptice. Keď sa vraciame k bicyklom, ktoré sú stále tam, kde sme ich nechali (aj s vecami), zisťujeme, že k našim dvojkolkám pribudla aj jedna jednokolka. Tak sme sa stretli s Pítom (Pete), chalanisko, 22 ročný, vyrazil z Washingtonu D.C., prešiel na jednokolke skoro skrz celé USA, a teraz je na ceste zo Seattlu do Argentíny, potom Afrika, Európa, Ázia a spať do USA, všetko na jednokolke. Úplne úžasná bola jeho batožina, prakticky žiadna nebola, jeden malý batoh na chrbte a dva ešte menšie na jednokolke. Len som ticho závidel, keď vidím tie naše gigantické, superťažké bágle....

Už sme pomaly chceli odísť, keď ku stolu, kde sme jedli, prišla štvorgeneračná ukrajinská rodinka. V podstate to bol taký závan domova, takže sme sa s nimi dali do reči a kým sme sa rozprávali (ukrajinsko-anglicky), namiesto sendvičov vytiahli odniekiaľ taniere, šálky a hrnce s pirohmi, varenými zemiakmi, kyslou kapustou a inými pochúťkami východoeurópskej kuchyne. Samozrejme, že nás nepustili bez toho, aby nás poriadne nakŕmili. Peanut butter je fajn, američania sú väčšinou úžasní, pohostinný ľudia, ale táto ukrajinská rodinka všetko tromfla. Možno to z časti robilo to, že ako slovania máme k sebe bližšie, ale hlavne, východná pohostinnosť je naozaj od srdca.

Od “Troch Oblúkov“ sme ja a Baška prešli len kúsok po Cape Lookout State Park, tu sme si spravili romantický večer a po prvý krát videli zapadať slnko do oceánu. John pokračoval ďalej, zajtra je nedeľa a chcel sa dostať k najbližšiemu katolíckemu kostolu. Než sme sa rozlúčili, dobehol nás Pít, hekticky prepletajúc nožičkami na jednokolke. Ono je to ako keby ste stále jazdili na najľahšom prevode a jednokolka nemá brzdy, čo robí dole kopec o kus náročnejší než hore kopec. V kempe sme stretli ďalších cyklistov, mladý pár (v porovnaní s nami starochmi) zo Švajčiarska. Po treku v Nepále si prišli trochu zajazdiť do USA, idú Seattle - San Francisco (možno ďalej). Toto bol asi jediný pár, ktorý bol viac nabalený ako my. Mali napr.také veci ako čajník, alebo prenosnú sprchu (ktorú dievčina používala akurát, keď sme prišli a slnko sa skláňalo k hladine oceánu...  :-)