V umeni stavby hlineneho domu sme sa od februara, co sme tu, velmi zdokonalili. Zakladom je namiesat spravnu zmes. Ta, s ktorou stavali pred tym, nez sme sem prisli, bola prilis ilovita, co malo za nasledok, ze velmi popukala a robi nam to problem aj nadalej, kedze na nej puka aj omietka. Tiez steny postavene miestnymi neboli prave rovne a poriadne uplacane, takze sme dost vela casu stravili opravovanim dier a puklin a ich zarovnavanim, aby to aspon ako tak vyzeralo. Teraz davame omietku (namiesat spravnu zmes je tiez celkom umenie), co ide pomalsie, ako sme cakali, ale myslim, ze do dvoch tyzdnov bude dom hotovy. Piatok je hlavnym miesacom a experimentatorom a odbornikom ako to robit najefektivnejsie a najlepsie (odbornikom sa stava za pochodu, zdrojom informacii je vlastna skusenost – ta je najlepsi ucitel a kniha “Building with earth” od nemeckeho autora menom Gernot Minke, ktoru sme mali, kedze sa o takyto typ stavebnictva zaujimame uz dlhsie). Vyskusali sme uz niekolko zmesi a sposobov, ako ich nanasat, s kazdym dalsim pokusom sa priblizujeme k statusu “profesionali na hlinene stavby” ;-). Ja si zasa najviac uzivam kreativnu cast procesu, vytvaranie umeleckych detailov, ako su napriklad lemy okolo obrazcov z flias, ktore sme vytvorili a okolo vyklenkov, urobila som mozaiku zo sklennych crepov a musli… Poculi sme nazor, ze toto je najkrajsi dom v Cabo Pulme. Neskromne musim pripustit, ze je to asi pravda, teda aspon v mexickej casti urcite. Uz len tym, ze je z hliny, atmosfera takeho hlineneho domu je neporovnatelna s tymi betonovymi kockami, v ktorych tu byvaju. Nie je to sice prva hlinena stavba v Cabo Pulme, ale prva s tolkymi umeleckymi prvkami. A dalsim dolezitym aspektom je to, ze mame uplne iny zmysel pre estetiku a hlavne pre detail, ako miestni. My sa ovela viac vieme vyhrat s detailami, napr. so zarovnavanim omietky. Ked napriklad robila omietku Gris, ona vobec nema oko na tie detaily, nevsimne si nerovnosti, ktore tam ma alebo male dierky po kamenoch. Ale potom ked sa pozrie na nasu omietku a jej omietku, tak vidi rozdiel, vidi, ze ta nasa posobi lepsie, ale nevie preco. Pre nu je to vsak dobra vyhovorka na to, aby sa do omietania uz vobec nezapajala (aj ked zo zaciatku donho bola cela zhava). Velmi zaujimavou skusenostou pre nas bude vidiet, ako vyriesia vsadenie okien a dveri. Mame na ne spravene diery v stene, ale ziadne ramy a vsetko je to len od oka uplacane, ako – tak rovno (aj ked nie vzdy celkom), no sme na to velmi zvedavi. S oknami a dverami sa tu nikam neponahlaju, vlastne jediny dovod, preco budu, bude, aby do domu nemohol hocikto len tak vliezt a zobrat si nieco z predavaneho tovaru (teraz by sem hocikto vliezt mohol a zobrat si napr. nejake naradie, ktore ma myslim vacsiu cenu, ako umelecke predmety, ktore tu budeme predavat, ale naradie ani material sa tu zjavne nekradne, to je velka vyhoda oproti Slovensku…) Jeden z rozhovorov medzi mnou a Gris, ked sme este mysleli, ze dom dokoncime do konca aprila: ja: “toho posledneho aprila uz chces aj otvorit obchod?” (Gris stale pocita s tym, ze akonahle dokoncime stavbu, tak hned otvorime obchod, ja sice nie som proti, ale este v nom akosi nemame co predavat… ani nemame ziadny nabytok – vyraba ho jeden miestny a podla skusenosti, ako sa tu plnia terminy nie som taka optimisticka, ako Gris, ze ked mu zavolame, ze pocuj, zajtra chceme nabytok, tak ho zajtra naozaj aj donesie. Kedze ho stale nema ani vyrobeny…). Gris: “Ano” . Ja: “A kedy dame okna a dvere?” Gris: “30.4.” Ja: “Ten isty den? To budeme 30.4. davat okna a dvere a potom rovno otvarat?” Gris: “Ano, nemozme otvorit, ked nemame okna a dvere, lebo ludia by nam ukradli tovar”. :-D Cela stavba trva dlhsie, nez sa predpokladalo. Ked sme tu zacinali, Gris tvrdila, ze chce mat hotovo do konca marca a otvorit obchod 10. aprila. Od tej doby sa planovane otvorenie stale odklada, na koniec aprila, polovicu maja, koniec maja… No ale kedze tu planovane ci slubene terminy nic moc neznamenaju, tak sa nic moc nedeje. A kedze napriklad este cakame na okna a dvere a nabytok (ktore vyraba tiez jeden miestny, s ktorym uz sme mali co docinenia, ked nam piesok, ktory slubil, ze privezie “zajtra”, priviezol asi o tri tyzdne a este aj to len polovicu, druhu, ktoru vtedy slubil, ze privezie na druhy den, sme este stale nevideli), tak si osobne myslim, ze ak otvorime do konca juna, tak to bude uspech. Jednym z dovodov, preco to tak dlho trva, je to, ze vacsinou na stavbe pracujeme len my dvaja a pomaly najsofistikovanejsi nastroj, ktory mame k dispozicii je lopata (kolko casu by nam teraz usetrila napr. taka miesacka). Gris je ako take dieta. Ked ju nieco nebavi, alebo jej naprvykrat nejde tak, ako si predstavovala, tak sa rozhodne, ze uz to robit nebude a aby sa z toho “spamatala”, tak sa potom nablizsie 3 dni na stavbe neukaze. Alebo napr. pride s tym, ze uz by to chcela mat dostavane, ze je na tom este tolko roboty, ze nevie co robit skor. A kedze sa nevie rozhodnut, co teda skor, tak to vyriesi tak, ze ide do karavanu pozerat telku. (alebo len sedi a pozera sa na nas ako robime). Prislovie “co mozes urobit dnes, nerob ani zajtra a mas dva dni volna” tu dostalo uplne novy rozmer. Doma som ho pokladala za vtip, tu je to bezna realita (aspon v pripade Gris urcite) :-D. A my zasa robime vsetko precizne detailisticky, takze tiez nepostupujeme zavratnou rychlostou, ale ved my sa nikam neponahlame, kazdym dnom ziskavame nove skusenosti uzitocne pre stavbu nasej planovanej komunity na Slovensku a to je tu nasim hlavnym cielom. Obcas ma Gris taky den, ze sa rozhodne, ze dnes ide nieco spravit na dome. Aby sa to pre nu pokladalo za splnene, tak to znamena urobit cokolvek. Nemusi to nutne byt nieco v danej chvili uzitocne. (ako ked sa napr. asi pred mesiacom rozhodla vyumyvat podlahu, co bolo megazbytocne na rozostavanej hlinenej stavbe, do dvoch dni bola rovnako spinava ako predtym). Alebo sa rozhodne ponatierat steny stavou z opuncii, co je sice uzitocne, ale minula nam tak vsetku stavu, ktoru potrebujeme aj do omietky a kym sa vyluhuje dalsia, musime cakat niekolko dni… Ma tu rozostavanu hlinenu stavbu uz niekolko mesiacov, ale teraz, ked prislo na omietanie, tak sa zrazu boji dazda a hovori, ze treba najprv omietnut dom zvonka. My sme si mysleli, ze vzhladom na to, kolko tu tych dazdov v tejto casti roka je (celkovy rocny uhrn zrazok je tu 50 mm, a z nich asi tak 95% spadne v septembri), by bolo ovela praktickejsie urobit najprv vnutrajsok, aby ho potom uz mohla upratat a zacat uz zariadovat, kym budeme omietat zvonka. No ale ona je tu sef, zacneme kludne zvonka. Jaj, a treba najprv okolo okien, aby mohla dat okna. Ok. Spravili sme prednu vonkajsiu stenu a zrazu prisla s napadom – co takto spravit najprv vnutrajsok, aby bol co najskor hotovy? Okna uz tiez nie su podstatne, tie tiez pockaju… Nakoniec sme pochopili, co je jej hlavna motivacia – najprv spravit to, co je vidiet – aby susedia videli, ako pekne postupujeme. Zadne steny zvonka mame robit az uplne nakoniec (dazda uz sa zrazu nebojime). Ktovie, ci by tie zadne steny nakoniec poriadne dorobili, kedze prislovie “co oci nevidia, to srdce neboli” je tu tiez viac nez pravdive. Este ze sme tu my a my na to dohliadneme, aby sa dorobilo vsetko :-D. Naposledy sme riesili, ze chcela uz zacat vypratavat vnutrajsok a chcela zacat kadou s ilom, ktoru stale pouzivame. Tak jej hovorim, ze tu nech tu este nechame, tu este potrebujeme, moze zatial vypratat ine veci. Ale Gris sa rozhodla, ze ked nemoze vyprat vsetko, tak radsej nic. Ako dieta :-D Tieto prihody tu pisem preto, aby som vykreslila miestnu pracovnu atmosferu. Je to zaujimava skusenost a vyborna skola. Uci nas trpezlivosti a flexibilnosti a k umeniu vychadzat s druhymi a pod. A co sa stavby hlineneho domu tyka, tak mame pocit, ze ked si budeme doma stavat ten nas, tak to bude pre nas uz lavou zadnou v zmysle prislovia “tazko na cvicisku, lahko na bojisku”. Ked budeme mat poriadny plan, poriadne nastroje, situacia sa nebude kazdy den menit a budeme ho od zaciatku stavat poriadne, takze nebudeme musiet opravovat tolko chyb a nerovnosti a hlavne nebudeme musiet stale riesit problemy vzniknute len tym, co uz bolo zle spravene a teraz to ovplyvnuje vsetko dalsie. K pouzivanym materialom: staviame so zmesou ilu, piesku a slamy. V omietke namiesto slamy pouzivame kravince (zacinali sme s konincami, ale kravince maju pre nase ucely lepsie vlastnosti – su viac lepive a zvysuju odolnost omietky). Takze je to praca “vonava” :-). Namiesto kravincov by sa, podla vyssie uvedenej knihy, dal pouzit aj novinovy papier, ale ten je tu podstatne narocnejsie zohnat, ako kravince. A ...
This blog is about our bike trip across the world. And tea? That's always a good reason to take a break and chat a little, so our goal is really get to know the countries we are passing through and the people we meet along the way. And our bike trip is like making tea: add a little of this and that, a lot of water and then we will see... :-) Follow our bike trip on Picasa: https://picasaweb.google.com/pospinka/BikeTripAcrossUSA
Tuesday, June 17, 2014
Kapitola 2. Ako ide stavba - časť 1.
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment