Ako sa otepluje vzduch, tak sa otepluje aj more. Uz ma velmi prijemnu kupaciu teplotu (asi okolo 25 °C). Uz to nie je ako na zaciatku, ked sme sa museli dlho osmelovat, kym sme vliezli do vody a potom nam po chvilke uz bola zima. Teraz do vody vlezieme ako nic a dovodom vyliezt z vody byva to, ze sa uz stmieva, alebo ze uz mame dost. Pre mna je to splneny sen, moct sa kazdy den kupat (ti, ktori ma niekedy videli vo vode si vedia predstavit, ako sa z toho tesim a ze ziadne z miestnych deti asi vo vode neblbne tolko, ako ja :-D). Uz sa dokonca obcas chodia kupat aj niektori miestni Mexicania (donedavna to byvali iba turisti a my a Ian). Ale zdaleka nie vsetci Mexicania vedia ocenit, kde byvaju. Taka Gris na plaz ani nepachne. (Iba ked k tomu ma nejaky specialny dovod, napr. ze ju susedia zavolaju na volejbal, ale aj to sa radsej odvezie autom, aby nahodou nemusela tych asi 200 metrov prejst peso.) Ked som sa jej pytala, preco sa nechodi kupat (po tom, co sa raz stazovala, ako je jej teplo a ze by si zelala mat na pozemku bazen), tak povedala, ze nemoze, lebo ma problemy s usami. To je dobry dovod nepotapat sa, ale v plavani alebo len tak si lebedeni na plazi a obcas si nechat oceanom omyt nohy jej to predsa nebrani… ale jej to ako vyhovorka staci. No ved je to jej vec, co mi je ale troska luto, ze akoby nechapala, ze niekoho ineho, napr. jej deti to moze bavit. Takze su to vzdy dost boje, ked za nou chalani pridu s tym, ze sa chcu ist kupat do mora: “uz zasa? ved si sa kupal vcera, to chces ist zasa? A co za to, ked Ta pustim? A je to nebezpecne, spali Ta slnko a su tam meduzy…” a pod. Vzdy je vyhodou, ked mozu povedat Gris, ze idu s niekym dospelym, preto su radi, ked mozu ist s nami (tiez to obcas byvaju boje, ale nakoniec si to vzdy vybojuju a idu s nami, alebo za nami dobehnu, ked my uz sme na ceste na plaz). Hlavne, ked nemaju skolu (co je tu dost casto), tak za nami chodia uz od rana, ze ci sa ideme dnes kupat. Vacsinou im povieme, ze neskor, napr. po obede alebo ked dokoncime tuto stenu. Potom sa chodia v asi 15 minutovych intervaloch stale pytat, kolko nam este chyba do jej dokoncenia :-D. Sme zvedavi, o kolko este bude voda teplejsia, poculi sme uz aj nazor, ze v lete je az prilis tepla a ze uz to ani nie je osviezujuce sa v nej kupat. Osobne neverim, ze voda v oceane moze byt taka horuca, ze by nebolo prijemne sa v nej kupat (teraz uz je prijemna, ale stale by sme este zniesli aj teplejsiu) a ochladzujuci ucinok kupania je hlavne ked vylezies z vody, nie? Vyparne teplo spravi svoje, ak ked je hociako teplo. Najvyssia teplota vody, co tu kedy namerali bola 38 °C, co je ale nastastie zriedkave, koraly uz taku vysoku teplotu nezvladaju a odumieraju a niektore ryby su z toho take zblbnute, ze plavaju hore bruchom. A velmi tepla voda nevesti nic dobre ani pre zivot na susi, lebo vacsinou je predzvestou hurikanu. V roku 2006, ked bolo more tak extra teple, tak im tu na niektorych miestach odumrelo 70% koralov. Tak dufame, ze sa to nezopakuje aj tento rok, ked je tak extra teplo. Inak miestny koralovy utes je vraj najrychlejsie sa obnovujuci koralovy utes na svete. A pri tomto procese trocha pomaha aj sprava narodneho parku a jej “koralove zahradnictvo”, na niektorych miestach davaju na dno plastove mriezky, do ktorych “vysadzaju” koraly. Nevyhoda tepleho mora je aj ta, ze su v nej meduzy. Ak fuka zo severu, nie je to ziadny problem, meduzy si plavaju daleko na mori. Ak ale fuka z juhu, tak ich prifukne sem, niekedy je plna plaz vyplavenych malych modro – priesvitnych “balonikov” s modrymi “snurkami” (decka sa zabavaju ich rozslapavanim, pukne to ako ked puknete bublinkovy igelit). Moja prva skusenost s meduzou bola asi pred mesiacom, ked som este netusila, ze tu nejake meduzy su a ako vyzeraju. Plavem si, plavem a zrazu sa mi do niecoho zamotala prava ruka. Myslela som, ze to je rybarsky vlasec, tak som ho isla dat z ruky dole, ked zrazu to zacalo stipat a pozeram, ze su na tej snurke take male modre gulicky. Stipalo to stale viac a ja som nevedela, co to je, co mam robit a ako to dat dole, bolo to lepkave, striast sa to nedalo a nechcela som to chytat (vtedy som este nevedela, ze na dlani, rovnako ako na chodidlach, to neprhli). Nakoniec ma tej galiby sikovne zbavil Piatok pomocou plutvy. Celu pravu ruku som mala ako v ohni, stipalo to ako keby ma naraz postipalo 200 cervenych mravcov a okrem toho som tu ruku strcila do zihlavy :-D. Kedze som netusila, co s tym robit, tak som sa hned isla spytat do najblizsieho snorchel biznisu. Poradili ocot a horucu vodu a ak nemam alergiu, vtedy by som mohla mat vazny problem, tak to je v pohode, akurat to nejaku dobu este bude boliet (lisili sa nazory ako velmi a ako dlho, vacsina vyhliadok nevyzerala velmi ruzovo, ale bolo zjavne, ze je to prudko individualne.) Ukazalo sa, ze ja zvladam meduzie poprhlenie celkom dobre, do vecera to este stipalo, na druhy den svrbelo a potom uz nic, uz som len sledovala, ako postupne blednu cervene bodky (vyzeralo to, akoby som mala okolo celej pravej ruky omotany naramok z cervenych goralok :-D). Mozno pomohlo, ze som od malicka zvyknuta na poprhlenie od zihlavy a som teda dobre vycvicena, ze to nemam skrabat a ono to prejde – funguje to aj na meduzu (miestni taku skusenost nemaju, ti zihlavu nikdy nevideli). Od tej doby som schytala meduzu este raz, opat na pravu ruku, tentoraz v ovela mensej miere a tentoraz to skoro vobec uz nestipalo, len chvilku. Myslela som, ze to preto, ze to tentoraz bolo len take malicke vlakno, ale na velkosti vraj nezalezi, je to naozaj iba o tom, ze kazdy to znasa inak. A vraj to niektori ludia maju tak, ze kazde dalsie poprhlenie je viac a viac v pohode, tak asi je to aj moj pripad. Dobre vediet :-). V poslednej dobe uz velmi nesnorchlujeme, nie, ze by sme nechceli, ale vacsinou byva taka kalna voda, ze nie je nic vidno. Tak vacsinou len tak blbneme vo vode, vo vlnkach, vlny tu nebyvaju vysoke, len take akurat. Objavila som vyhody potapacskych okuliarov, aka je to pohoda, ked mozem blbnut vo vode bez toho, aby som si musela drzat nos a nevadi mi, ked ma splachne vlna, neznamena to automaticky plne oci a nos slanej vody :-). Velryby uz odplavali na siry ocean, tie uz nevidame. (Dozvedeli sme sa, ze toto miesto je vyznamne aj tym, ze je to jedno z iba troch lokalit v severnom Tichom oceane, kde su podmienky vhodne na to, aby tu velryby mohli rodit). Hlavna sezona na raje uz tiez skoncila, onedlho by ale mala zacat sezona na morske korytnacky (tie, kvoli ktorym sme sem vlastne povodne prisli, nakoniec ich snad predsa len uvidime. Zatial sme videli len jednu, raz pri snorchlovani). Z miestneho morskeho zivota nam vlastne chybalo vidiet uz len zraloky, co ma Piatok od vcera uz tiez splnene, jedneho videl, ked sme sa boli kajakovat (Sally s Winkym nam pozicali svoje kajaky). Ja som zraloka zatial este nezahliadla, ale uzivala som si pozorovat ryby vyskakujuce z vody niekedy az do viac ako metrovej vysky nad hladinu! Pred par dnami tu vraj plavala 5 – clenna rodina kosatiek, Ian ich aj videl. My sme bohuzial to stastie nemali, tie sa tu tak nepredvadzali, ako velryby, tie iba prefrcali okolo cestou kamsi na juh. Este mi napadla jedna morska historka, ktora snad stoji za zmienku. Ked sme sem prisli, tak sme mali najprv pozicane iba jedny potapacske okuliare so snorchlom, takze prvych par dni sme sa striedali, potom sme si pozicali este jedny, mysleli sme, ze len na par dni. Lenze nas pobyt tu sa stale predlzoval a predlzoval a okuliare a snorchle uz bolo treba vratit. Medzitym sme zacali pracovat pre Daniho a Gris a Dani nam pozical svoje potapacske okuliare a snorchel. Lenze uz sme si zvykli na to, ze mozme snorchlovat spolu a nemusime sa striedat (ma to svoje vyhody, napriklad, ked jeden objavi nejaku novu zaujimavu rybu, moze ju ukazat tomu druhemu). A tak sme sa rozhodli, ze zainvestujeme do vlastych okuliarov (snorchel sme jeden nasli, ku ktoremu sa nikto nehlasil, tak sme ho zabavili :-)), kedze vyzera, ze tu budeme dlhsie, takze ju este bohato vyuzijeme. Tesili sme sa z nich asi tyzden, kym prisiel ten osudny den, kedy Irving vymyslel, ze odniekial pozicia kajaky a pojdeme sa kajakovat. Ten den boli dost velke vlny a ako to tak hojdalo, tak mi pri nasadani do kajaku okuliare so snorchlom (zhodou okolnosti to nebol ten nas, ale ten pozicany od Daniho) vypadli do mora. Asi meter a pol od brehu, myslela som si, ze nebude najmensi problem ich najst, hned (teda po tom, co som chytila uplavane padlo) som vyskocila z kajaku a isla hladat presne tam, kde som ich videla naposledy. Na moje nemile prekvapenie to vobec nebolo take jednoduche, ako som si predstavovala, ze len hrabnem do vody a vylovim ich (teda prve prekvapenie bolo, ze to okamzite islo rovnou ciarou ku dnu, cakala som, ze to bude plavat na hladine). Voda bola uplne kalna, takze som v nej nevidela vobec nic a silny vietor a prud vsetko rychlo unasal prec. Vratila som sa na to miesto este asi 5 krat, v ten isty aj najblizsie dni, prehladavala som to (rukami ...
No comments:
Post a Comment