Day 215 - 3rd January, San Vicente - San Telmo de Abajo, 33.79 miles

Dnes to s nami ide viac menej stale dolu kopcom, za San Vicente je na chvilu opat siroka cesta s krajnicou, ale dlho to nevydrzi a opat prichadzame k miestam, kde sa na ceste pracuje a treba ich obchadzat po neprijemnych prachovych polnackach. Na poliach okolo sa pestuju kaktusy, o kusok dalej za San Vicente su obrovitanske vinice. Ze vraj vino z Baja California je velmi dobre a velmi drahe (pri tych uctoch co musia mat za vodu... :-)) Opat je riadne teplo. Minaju nas nejakí motorkari, na tazko nalozeni, nielen na bicykloch sa po svete cestuje :-D. So stracajucou sa nadmorskou vyskou narasta teplota a pribuda kaktusov, tu je hlavne agave (asi Agave deserti), niektore nadherne kvitnu sirokymi zltymi sukvetiami na vysokom stvole. Mame zopar neprijemnych stretnuti velmi blizkeho druhu s autobusmi firmy ABC, evidentne jeden z ich soferov nenavidi vsetkych bajkerov a neuhne sa ani o milimeter aj ked je na rovnej, prazdnej ceste. Nakoniec schadzame z hor a ocitame sa na sirokych planach medzi horami a Pacifikom. Nachadzaju sa tu giganticke, zdanlivo nekonecne foliovniky. Tak uz vieme odkial pochadzaju vsetky tunajsie paradajky (a pravdepodobne aj v celej Kalifornii) a vobec sa nam to nepaci. Hlavne tie plne nalozene kamiony s niecim zeleno-zltym, co vraj maju byt paradajky... ako hovoril jeden z Duskovych hostov v Dusi K, dnesna zelenina to je uz len velmi draha vlaknina, ale vitamínov už v nej veľa nenájdete...
Ako sa blizime ku San Quintin v diali na vychode sa crtaju nadherne kopce Narodneho parku Sierra de San Pedro Martir, tu su asi aj najvyssie kopce na celej Baja, okolo 3000 m n.m. Tu dole si ale mozeme nechat zajst chut, je to prilis daleko, namiesto toho prechadzame cez zaprasene mestecka ako je Camalu. Spime za dedinou, z ktorej odbaca cesta do hor, je to vyse 100 km. My opat nachadzame koryto rieky, kde je vhodne miesto na prespatie. Tu dole je uz teplejsie a nemrzne.