Rano pokracujeme dalej, aj ked sa dlho lucime s Gabinom, je to uplne uzasny clovek, aj ked sam nie je nejaky akcny bajker, je neuveritelne nadseny pre warmshowers a najradsej by hostil vsetkych bajkerov co ich na svete je. Zacal iba v oktobri, ale uz u neho bolo okolo 50 bajkerov. Na cestu nas vychystal s ovocim a keksami a dal nam kontakty na dalsich ludi, u ktorych mozeme prespat a ze rozhodne sa mame zastavit v Loreto, kde ma svoj druhy dom a "chop" (tak vyslovoval slovo job). Opustali sme Gabina celkom neradi, chvilu sme isli s Australanmi, potom sme sa odpojili, pretoze sme potrebovali dokupit nejake potraviny. Coskoro sme zanechali San Quintin v prachu za sebou, len sopky ukazovali, kde sa nachadza. Minuli sme dalsie obrovske foliovniky, prekonali pieskove duny a dostali sa do blizkosti dedinky El Socorro, kde sme nasli odbocku k moru. Predavali sa tu pozemky pre domy a aj ked uz bol vecer, kupodivu tu stale este sedel vo svojom karavane - kancelarii, chlapik co tieto pozemky predaval, volal sa Joel. Ak by ste mali zaujem o krasny pozemok priamo pri mori, mozem vam poslat na Joela cislo, za 500 m2 pytali 20 000$ (US dolarov). Tolko sme bohuzial pri sebe prave nemali, ale aj tak nam Joel poradil, ako sa dostat na plaz, co tu hned kusok bola, a ze vraj je to uplne super sejf a keby daco, mame povedat, ze nas tam poslal Joel, ale ze dozaista nas nik vyrusovat nebude. Ako povedal, tak aj bolo, spali sme na uplne opustenej plazi, este pred tym nez sme zalahli, sme si zacvicili trochu vo vlnach (udrzat zakorenenie na piesku, ktory ti spod noh vymyva morska voda bolo celkom ftipne) a vychutnali sme si nas posledny pacificky zapad slnka, teraz sa k Pacifiku na dlhsiu dobu nedostaneme.
No comments:
Post a Comment