Day 220 - 8th January, Rancho El Descanso - Cataviña, 36.66 miles

V púšti je fantastické to, aké je tu ticho a pokoj. Hlavne v noci, je tu tak ticho až z toho šumí v ušiach. Môžete len tak sedieť a počúvať šum ticha :-) Vzhľadom k tomu, že tu nie je žiaden signál tak ani mikrovĺn sa tu toľko nevlní. Dokonca ani lietadiel tu veľa nelieta a satelity sa nesatelitia.

Ráno sa zobúdzame v tieni Cardonov a Cirii, obkolesení yukami, agáve a mnohými rôznymi druhmi kaktusov, väčšina toho čo tu rastie sú endemity. Na púšť je veľmi živo a zeleno. Naše táborisko je iba kúsok od cesty, ale keďže tu nie je skoro žiadna premávka, vôbec to nenarušuje atmosféru tohto miesta. Nachádzame sa na dne menšieho údolia, smerujúceho západovýchodným smerom, na juh sa vinie ďalšie údolie zelenajúce sa vegetáciou a plné gigantických Cardónov a podivuhodných Cirií (Idria columnaris), stromov pripomínajúcich tenké pokrútené sviečky alebo svietniky (to v prípade, že sa rozkonárujú), ozdobené zlatou korunkou z kvetov. Svahy kopcov sú zväčša skalnaté alebo pokryté suťou červenej farby. Piesok je žltý, skaly červené, kaktusy zelené, obloha blankytne modrá a asfalt na ceste čierny :-). Prvé kilometre sa vezieme z kopca, príjemná zmena po včerajšom stúpaní. Na ranči El Descanso je malá rešťaurácia, dávajú nám tu zadarmo vodu. S doplnenými zásobami cesta príjemne napreduje, fúka nám dobrý vietor a zväčša sa iba vezieme. Premávka na “jednotke” je prakticky nulová, naokolo sú krásne kopce, cesta sa klukatí cez rôzne údolia a údolíčka ozdobené kaktusmi. Vchádzame do “Údolia Cirií” (Valle de Los Cirios), gigantickej biosferickej rezervácie a najkrajšej púšti, akú tu na Baje môžete nájsť. Dostali sme sa skoro až na “strechu” Baja Californie, včera sme ešte boli na úrovni mora, dnes sa pohybujeme vo výške okolo 1000 m n.m. Okolo obeda opúšťame kopce a vystupujeme na rozsiahlu planinu. Po pestrej prehliadke kaktusov a rôznych skalných útvarov je tu dosť bezútešne, všade iba biely piesok, kamene a roztrúsená vegetácia pozostávajúca prevažne z nejakého druhu krov. Ale zasa sa nám otvárajú ničím nerušené výhľady doširoka, doďaleka. Na severe vidíme na obzore južný koniec najvyššieho pohoria na Baje, Sierra de San Pedro Martir. Jeho biele štíty vyzerajú ako keby boli pokryté snehom, ono napokon možno aj sú, veď jeho najvyšší vrch (Picacho del Diablo, v preklade Diabolská hora) má skoro 3000 m n.m. Okrem toho, že je to aj národný park, je to jedno z mála miest na Baja, kde býva sneh. Na juhu obzor lemujú ďaľšie kopce, niektoré ostré a špicaté, iné ploché ako stolové hory alebo sopky, tiež zhruba juhozápadným smerom zostupuje široké údolie. Mená tamojších hôr však naša mapa neobsahuje (našiel som tam len mená niekoľkých kopcov ako napr. Esmeraldina hora (alebo pahorok?), končiar svätého Miguela alebo Mramorový stôl.) Od západu sme prišli a tu kopce padajú k Tichému oceánu, na východ vidno malé kopčeky pohoria Sierra Santa Isabel a potom je už len modrá obloha pod ktorou je Kortézovo more. Celé poobedie prechádzame cez túto náhornú planinu obkolesenú horami. Pomaly sa blížime k malým “stolovým” horám uzatvárajúcim výhľad na juh. V podvečer sa na chvíľu zastavujeme na malú meditačnú pauzu, sedíme v zlatom svetle na kraji cesty, jeme pomaranče od Gábina a premietame o zmysle života. Pod našimi nohami je celá Baja, je ticho, všetko je zlatavé a červené vo večernom svetle a cítime sa tak živo ako nikdy predtým.

Navečer vchádzame pomedzi stolové hory, zisťujeme, že to sú zrejme zvyšky planiny rozbitej riekami, v minulosti, než sa celé toto miesto vyzdvihlo, tu muselo byť obrovské jazero. Za chvíľu sa dostávame do širokého údolia, lemovaného po okrajoch zvyškami pradávnej planiny. Ocitli sme sa v magickom kraji, ako keby sme sa vrátili späť do praveku. Opäť sa tu nachádzajú kaktusy s Cardonmi a Ciriami, navyše všade je tu kopec oblých balvanou, tvoriacich fantastické skalné formácie, už len chýba nejaký ten dinosaurus. V posledných zvyškoch svetla staviame stan na mieste nie nepodobnom ako ráno, opäť sme obkolesení cardónmi a ciriami.

I am afraid that today's description will be full of superlatives, but today was definitely one of the best days of our journey. We woke up into beautiful morning and if is something better than sleeping in huge redwood, it is to sleep in the desert between gorgeous cactuses, the big one probably as old as redwoods. We did Tai chi exercise, I did some maintain on bikes (clean and oil chain + Baška's pedal) and then we jumped on bikes. Weather was perfect, warm day and clear sky (as usually), with strong tailwind. Even the road was good, with shoulder and without holes (it's interesting that usually on flat and even terrain the road is wide and with shoulder, but in the hills with many curves is usually very narrow). At the closeby ranch with restaurant we got water for free. Then we were on the road again, hills and amazing cactuses everywhere, the soil was red and brown. The road was practically empty so we could ride next to each other and talk. Another strong moment was when we arrived to the Valle de Los Cirios, long downhills, gentle uphills, mountains and rocks, gigantic cactuses, good tailwind, empty road, turkey vulture soaring above ours heads and beautiful far views all around. What else we needed? It was perfect. The desert wasn't the same all the time, as we moved from one valley to another it's changed, red soil changed to white, cactuses were replaced by bushes, hills slowly disappeared and we were on wide plateau. I had feeling that I could see whole Baja. From time to time we passed some ranch, one was with cows (how they can survive in this desert?) The road also changed, it was narrow again and with many holes, especially later, closer to Cataviña. After lunch we stopped in another ranch/restaurant (San Pablo) for water and again they gave it us for free. After this ranch we biked through another beautiful and super wide plateau with spectacular views, it was even better because of the late afternoon and the light was much softer now. Last part of today's stretch was through old riverbed, the hills around looked like small table mountains. After one, which looked like small volcano, the big cactuses reappeared with even bigger amount than in the morning. We entered to another kind of desert, full of huge boulders. Light slowly changed from gold to red and purple and we built our tent again between this amazing cactuses.