Wednesday, June 19, 2013

Day 17 - June 19th 2013, Dunnville to Selkirk Provincial Park

Ranné kúpanie v ľadovej vode, Baška sa ukázala ako pravý ľadový medveď. Je nádherné ráno, ideálne počasie, ideálna cesta. Pred obedom sa zastavujeme v bufete/reštaurácii a dávame si vyprážaného Melanogrammus aeglefinus a smoothie (čo je ľadová dreň s ovocím, niečo ako ovocný koktail ale bez mlieka). Prechádzame okolo veterných turbín. Cesty a niektoré domy lemujú plagáty vyzývajúce ľudí do boja proti nim, alebo vyzývajú ľudí k ich podpore, zjavne sme uprostred nejakej lobistickej kampane. V Dunnville prechádzame cez "Grand River" a potom sa opäť vraciame na breh jazera Erie. Míle ubiehajú, čas obeda sa blíži, ale je ťažké nájsť nejaké miesto na obed, všade sú len dovolenkové chatky/domy, súkromné pozemky a tabuľky so zákazom vstupu.
Navečer sa dostávame k Selkirku čo je Provincial Park, niečo ako State Park v USA. Pri jednej z prestávok okolo nás prechádza chlapík na bicykli a hovorí nám, že v Selkirku je kemp, kde sa dá prespať. Vzhľadom na to, že nič lepšie po ceste nie je, ideme tam. Pred vstupom do parku stretávame toho istého chlapíka, tentokrát na krásnej motorke a dostávame od neho niekoľko máp tejto časti Kanady, len tak. Prišiel sem vlastne len kvôli nám, aby nám dal tie mapy, milé.
V kempe neplatíme nič, lebo je už večer a "office" je už zavrený. Kemp je fajn, akurát sme sa dostali do krížovej palby nejakej mývalej rodinky. Celý čas obliezajú náš stan a neuveriteľne ich priťahujú naše tašky s jedlom. Najprv som ich zabalil do celty, ale to pre nich nebola prekážka. Zaľahli sme a už o chvíľu som vyskakoval zo stanu a odháňal otravných mývalov od nášho jedla. Potom som sa snažil schovať tašky pod bicykle, na vrch som narafičil ešus s lyžicami a šálku, ako poplašné zariadenie. Ani nie za desať minút po tom čo som zaľahol, ma budí rachot a tak skáčem zo stanu von a znovu odháňam mývalov. No skúsil som ešte niekoľko variánt, ale nič nezabralo. Keď som vyliezal so stanu asi po piaty krát, skonštatoval som, že jediná možnosť je zavesiť tašky na strom. Nejako sa mi to podarilo a opäť som zaľahol, aby som za chvíľu zase skákal zo stanu von. Jeden mýval sa úporne snažil dostať do tašiek aj napriek tomu, že viseli z konára. Tak som ho pomocou opaľovacieho krému (použitý ako projektil) a nadávok zahnal až na vrchol stromu a išel spať. Po zvyšok noci už bol kľud. Baby celú tú srandu prespali a o ničom až do rána nevedeli.

No comments:

Post a Comment