Prvý naozaj veľmi horúci
deň. Obloha bez jediného oblaku, slnko sa nás snaží stopinkovať za každú cenu.
Prašné vedľajšie cesty – sú bez premávky a najkratšou alternatívou aj keď
fyzicky náročnejšie. Ale zase môžeme ísť vedľa seba a rozprávať sa.
Hrajeme hru povedz dve pravdivé príhody zo svojho života a jednu
vymyslenú, ostatní musia uhádnuť čo je pravda a čo nie.
Nachádzame dom zakopaný
do svahu, keďže nás zaujal a potrebujeme vodu, ideme si ju vypýtať do
tohto parádneho domu. Dozvedáme sa, že nie je úplne energeticky pasívny, ale na
vykurovanie im stačí iba elektrina a je to o dosť výhodnejšie, akurát
v zime musia dať na strechy protisnehové zábrany, aby im nezasypalo vchod.
Ale inak ľudkovia čo tu bývajú si tu spokojne nažívajú už 25 rokov.
Ďalej prechádzame cez
nekonečné polia, míňame jednu farmu za druhou. Pomerne často sú súčasťou farmy
aj obrovské solárne panely. Kanada sa zdá byť trocha „ekologickejšia“ než USA,
aspoň SJ hovorí, že niečo takéto v USA nevidela.
Navečer
sa dostávame do mestečka St. Thomas, mesto úzko spojené so železnicou, teraz už
len so spomienkou na železnicu. Mala tu byť ďalšia cyklocesta namiesto
železnice, ale nevieme ju nájsť. Nakoniec spíme v záhrade na jednej
z miestnych fariem.
No comments:
Post a Comment