Je to az neuveritelne, aky to je rozdiel snazit sa dostat do roznych krajin sveta - v zavislosti na ich pocite vlastnej dolezitosti... Do USA vedie vzdy iba jedna jasna cesta, prisne strazena, treba mat pas stale v pohotovosti, rovnako ako odpovede na vsetecne otazky a ak sa opovazite zabudnut si dat dole slnecne okuliare, tak to uz je hned takmer dokaz vasej teroristickej cinnosti... Nehovoriac o podozrivosti hocicoho, co mate so sebou. Kedze sme uz boli zvyknuti na takyto postup, mexicka verzia prechodu hranice nas dost zaskocila, vyzeralo to totiz asi tak: ocitli sme sa v chaose ludi a aut, nikde ani indicia, kam by sme tak asi mali ist, len od cyklistov, ktorych sme stretli vcera, sme vedeli, ze mame ist s chodcami. Tak sme sa tak preplietali v dave ponahlajucich sa ludi (vacsina z nich si za sebou tahala velky kufor plny vianocnych nakupov), presli zeleznou branou a dalej sa prebojovavali uzkou ulickou rozne sa klukatiacou, obcas sa rozdvojujucou (vacsinou nebolo jasne, kam vedie, nikde ziadny napis, vacsinou sme teda nasledovali vacsi dav), lemovanou obchodnikmi so vsetkym moznym, zobrakmi a obcas na rohu stal po zuby ozbrojeny vojak so samopalom. Ale stale ani naznak nejakej pasovej kontroly.. A zrazu sa uzka ulicka otvorila v siroky priestor a to uz sme si nevedeli rady, tak sa pytame postavajuceho uniformovaneho Mexicana, kadial do Mexika? "Ved tu ste uz v Mexiku, tu je Tijuana". "A co passport control?" "Ak chcete peciatku do pasu, tak chodte do Mexico immigration office v meste". No to teda chceme peciatku do pasu, potrebujeme predsa dokaz, ze sme USA opustili v stanovenom termine, nie ze po nas o par tyzdnov americka vlada zahaji velke celonarodne patranie, co nam slubovali, ze sa stane, ak na hranici vcas neodovzdame ten extremne dolezity zeleny papierik, co mame v pase... No a to sa len zacala ta spravna zabava, kazdy koho sme sa spytali nas posielal niekam inam (po spanielsky alebo rucne, anglictina sa tu zda sa prilis nenosi), celkom sme sa nabehali, kym sme konecne nasli tu spravnu budovu s tymi spravnymi policajtami. Pracovna moralka sa velmi lisi od US pohraniciarov, ktori su prisne skoleni byt "drsnakmi", neusmiat sa ani za svet a ukazovat svetu, ze oni su ti najdolezitejsi, ktorych treba posluchat a este lepsie sa ich aj bat... Oproti tomu taki mexicki pohraniciari si veselo debatuju, nikam sa neponahlaju, s usmevom na tvari si vypocuju, aky mame problem, potom sa chvilku radia (zjedia pri tom jednu či dve koblihy), ako ho vyriesit a napokon teda jeden z nich je zvoleny ako nas sprievodca na miesto M, kde nam teda konecne pozru ten pas a daju donho peciatku, ked uz tolko chceme. Bicykle mame nechat tu, co sa nam nie prilis pozdava, ale ubezpecuju nas, ze na ne daju pozor (a naozaj dali, všetko bolo úplne v poriadku). Presli sme teda este po moste do inej budovy, navstivili potrebne dve okienka (s podobne pohodovou pracovnou moralkou), zaplatili kazdy 25 dolarov a konecne na to, ze sme tu, mame papier. Ale ten nestastny zeleny papierik si nezobrali, to si mame vyriesit s USA, takze budeme musiet prejst znova tym hranicnym bludiskom, aby sme ho odovzdali. Ale to si nechame az na zajtra, teraz uz je najvyssi cas ist na miesto stretnutia s nasimi hostitelmi. warmshowers.org - je stranka pre dialkovych cyklistov a hostitelov, ktori im ponukaju miesto na prespatie, teplu sprchu... Niektori dokonca aj dobru veceru. Vyborna myslienka, v poslednej dobe sme to zacali hojne vyuzivat, najma pri prechode cez L.A. to bolo velmi uzitocne. Okrem toho, ze pride vhod pohodlne miesto na prespatie, tepla sprcha ci moznost oprat si pradlo, stretavame takto mnozstvo skvelych ludi a obcas sa nam aj postasti byt v spravnom case na spravnom mieste a zucastnit sa napr. Vianocnej party s detskym hudobnym recitalom (tiez som prispela do programu a zahrala zopar slovenskych ludovych a kolied) alebo si s hostitelkou zajst do kina na Hobbita. Nasi dnesni hostitelia nam ale prisli obvzlast vhod, lebo tak mame bezpecne miesto na stravenie noci v tejto casti Mexika s nie dobrou povestou a kedze vedia trocha po anglicky, velmi nam pomohli s nasim prvym dnom, s vymenou penazi, dali cenne rady na cestovanie po Mexiku a napisali zopar uzitocnych fraz v spanielcine. Zajtra tu este s nimi pobudneme (maju sice velmi maly a skromny pribytok, ale radi sa s nami podelia a poskytnu nam pristresie vraj kludne aj na tyzden). Na pondelok uz mame dohodnuteho dalsieho hostitela v najblizsom meste. A kde stravime Vianoce? Nechajme sa prekvapit :-) Aj ked pri kazdodennej teplote 15-25 stupnov nam to stale Vianoce akosi nepripomina, ani tie vianocne nazdobene palmy a vsadepritomni Santaclausovia velmi nepomahaju :-D. Este trocha cisel: uz sme na ceste viac ako 200 dni a uz len par poslednych kilometrov nam zostava do jubilejnej 10 000.
No comments:
Post a Comment