Vcera vecer prisiel dalsi bajker, mlady Sved, co sem pripedaloval z Aljasky a ide do Brazilie na svetovy pohar vo futbale. Opustame Ianov podivny hotel a vydavame sa do Ensenady, resp. do mestecka pred nim, do El Sauzal, tu sme uz dohodnutí s Juanom, dalsim warmshoweristom. Akurat, ze malickost, vcera akosi skolabovala dialnica do Ensenady, takze nas caka jazda po starej dialnici klukatiacej sa cez hory (zato vsak po stabilnejsom terene). Takze dnes sme mali svoj prvy krst, mysleli sme si, ze po takejto ceste pojdeme az kdesi za Ensenadou. No cesta bola uzka, to je fakt, a kym sa vystverala na sirokansku nahornu plosinu, celkom sme sa zapotili v strmom kopci a zakrutach, so skalnou stenou po pravici a strmym zrazom po lavici. Obavali sme sa premavky a veru nebola prijemna, aj ked zdaleka to nebolo tak zle ako sme si mysleli, ze to bude. Policia totiz pustala auta po davkach, takze po prejdeni kolony (co sme obcas radsej preckali mimo cesty), sme mali zopar minut prazdnej cesty. Navyse kym sme sa nedostali na planinu, tak auta nemohli ist o moc rychlejsie ako my. Jednak im v tom branili zakruty a jednak spomalovace na ceste, ktore tu v Mexiku su fakt brutalne vysoke, pokial sofer nespomalí na minimum, tak ma velku sancu ze zlomi napravu. Neviem ci to bolo tym, ze bol vikend, ale ani kamionov sme vela nemali. Tak trochu som ocakaval, ze soferi na nas budu hromzit, ze im blokujeme uz tak uzku cestu. Boli sme prijemne prekvapeni, ze opak bol pravdou. Skoro vsetci nas zdravili, mavali nam, blikali, pozdravne zatrubili ci ukazali "palec hore". Najlepsia bola kolona kamionov, ktora sa v tom najhorsom useku vyvalila z protismeru (to sme akurat doplnovali tekutiny mimo cesty) a kazdy sofer nas s usmevom na tvari pozdravil, zjavne im vobec nevadila strma cesta a utes par centimetrov od ich kolies. Mexicky soferi su zrejme veľkí pohodaci. Hore na planine sa otvoril pekny vyhlad na vsadepritomne hory, tu uz to islo trochu rychlejsie, skoro po rovine a rovnej ceste. V stanku na okraji cesty sme si kupili plny pohar melonu (nebol velmi lacny, ale bolo hnusne teplo), co sme nepochopili, ze ten melon okorenili niecim takym ako je grilovacie korenie, mysleli sme si, ze to bude skorica :-). Dole k oceanu a El Sauzal nas cakal paradny zjazd, akymsi zazrakom to bolo skoro bez premavky. Najst nasho dnesneho hostitela bol trochu problem, nieco take, ako nazvy ulic, sa tu moc nenosi a uz vobec nie cisla domov, nechapem ako tu funguje posta. Nakoniec sme Juanovi zovolali, len aby sme zistili, ze stojime priamo pod jeho oknom, z ktoreho sme ho poculi skor, ako z telefonu :-). Vecer nas spolu so svojou zenou Dianne zobrali do pravej mexickej restauracie a dali sme si nejake dalsie miestne speciality, obsahovalo to vela masa a este viac zeleniny, tradicne sa k tomu zajedali tortilly, dali sme si este aj nejake miestne pitivo (Sebada - tajuplny mliecny napoj, Jamaica - tajuplna cervena malinovka a tajuplne kukuricno-mliecne cosi menom Atole), vsetko to velmi dobre chutilo. Prekvapivo, ak toto tu bola prava mexicka kuchyna, tak vobec nebola neznesitelne stiplava a prezili sme to bez najmensej ujmy na zdravi.
Ozaj skoro by som zabudol, dnes sme zdolali nas prvy 10 000 bicyklovy kilometer :-)
No comments:
Post a Comment