Ráno prší, aspoň máme výhovorku a môžeme spať. Pred obedom sa však už len prevaľujeme v spacákoch, vonku sa už len prevaľuje hmla, takže balíme a vyrážame na Cape Lookout. Nie je nič lepšie ako poriadny kopec po ránu, vlastne obedu. Chvíľami to vyzeralo, že už šliapeme dole hlavou, tak bol strmý. Ako sme sa tam tak škriabali do výšin nebezkých, predbehol nás ďalší bajker smerujúci na juh, volal sa Luke, cez leto pracoval na Aljaške, v zime bicykluje kde sa dá, momentálne sa ponáhľal za frajerkou do Arkádie (čo je ešte dosť ďaleko na juh v Kalifornii), takže už sme ho viac nestretli, teda dnes sme ho ešte raz stretli, predbehli sme ho v Pelican Bay. Baby sú baby, ale dobrý pivovar je dobrý pivovar :-). Ako tak sme sa vyberali na Cape Lookout a prehupli sa na jeho južnú stranu, ako keby niekto mávol čarovným prútikom a zrazu bolo po hmle a svietilo slnko, navyše nasledoval parádny zjazd.
Na jednom mieste cesta pretínala obrovskú pieskovú dunu, celkom vtip, východná strana bola pod prísnou ochranou so všetkými možnými zákazmi, na západnej strane sa preháňali amíci na motorkách a buginách, ale vlastne to bola tiež súčasť manažmentu, veď len plnia funkciu veľkých herbivorov, ktoré si tu už viac menej vystrieľali, udržujúc pieskové duny v počiatočnej fáze sukcesie. Myslím, že tu sa nám aj po prvý krát otvoril výhľad na obrovské holoruby, ktoré nás potom už sprevádzali po celý zvyšok Oregonu. Tunajší drevostíňači sa s nejakou estetikou nenechajú zastrašiť a rúbu kam až sa dá. Keby nechali aspoň nejaký potemkynovský pás lesov pri pobreží na pokoji, tak si blbí turisti, ani my, nič nevšimneme a teraz by som sa tu rozplýval nad tým aký je Oregon nádherný, takto však musím povedať, že Oregon je pekný blivajz, pobrežie s útesmi a skaliskami je super, ale ak sa pozriete hocikde na východ tak väčšinou vidíte len pekne hnusné holoruby.
Prechádzame cez Pelican Bay, s krásnou pieskovou dunou na pláži (Luke akurát vychádza z pivovaru), Pacific City s mnohými lacnými turistickými lákadlami a peknou zátokou s kopou vtákov, opäť sa raz štveráme do kopca kopčiska, opäť nás prebieha Luke a opäť ho ešte raz stretávame v Neskowin-e, kde sa rozpráva s Johnom. Takže ak keď sme to už nečakali zase sa stretávame s Johnom a ideme spolu. Luke nás už definitívne opúšťa a ponáhľa sa do Arkádie za priateľkou. Navečer opúšťame 101-mu a ideme po starej 101-ke, je to trochu dlhšie, ale ide cez národný les (menej holorubov), takže je tu veľmi pekne a prakticky žiadna premávka. Bivakujeme kúsok od akejsi základnej školy, John večer pečie chleba.
No comments:
Post a Comment