Do USA a späť 4.

Cesta od hranice

Časť druhá

Ak sa ešte pamätáte, naposledy som skončila svoje rozprávanie tým, ako si Piatok “objednal” stopa do La Paz. Po necelej hodine ďalšieho stopovania nám zastavilo auto so sťahovacím prívesom. Chlapík v ňom nám po anglicky hovorí, že nás môže zobrať, len čo trocha preorganizuje svoje veci, aby sme sa tam zmestili... A ide - hádajte kam – do La Paz. Chlapík sa volá Jonn a je pôvodom z Belgicka, ale presťahova sal do Kanady, neskôr potom kvôli práci do USA, kde žil potom 15 rokov. Už mal však USA systému a životného štýlu dosť a tak sa na dôchodok presťahoval do Mexika do La Paz, aby sa mohol v kľude venovať maľbe, je totiž umelec. Cesta nám príjemne ubieha v družnom rozhovore o všetkom možnom, veľa názorov máme spoločných (je to niečo ako starý Greenpeacesák/”ekoterorista” a dlho pracoval na vývoji rôznych recyklačných technológií, dozvedeli sme sa celkom zaujímavé informácie o recyklovaní plastov, papiera atď...). Práve sa tiež vracia z hranice, pôvodne mal síce namierené až do Portlandu v Oregone, ale jeho plány sa nečakane zmenili, keď si v San Diegu zabudol peňaženku s dokladmi na pulte v obchode a tá zázračne zmizla... A okrem toho sa ešte dozvedel, že kamarát, čo sa mu mal doma v La Paz starať o psa, si medzitým našiel frajerku, takže má teraz iné veci na robote, ako kŕmiť nejakého psa... A tak sa Jonn zo San Diega otočil naspäť do La Paz. Sám sa vraj kedysi veľa nastopoval a nabral stopárov. V USA už stopárov od istej doby a nejakého nepríjemného zážitku zo zbraňami neberie, ale my sme ho našťastie stopli v Mexiku. Veľmi rýchlo sme si s Jonnom padli do oka a vybudovala sa medzi nami absolútna dôvera.

Na noc sme zakotvili v Lorete, kde si Jonn našiel hotelovú izbu hneď pri pláži. Nechal nás osprchovať sa na jeho izbe a večer sme si posedeli pri vínku. Všetky veci sme si nechali u Jonna na izbe a išli sme si hladať nocľah na pláži. Našli sme si také pokojné miestečko, z jednej strany kryté akýmsi plotom, z druhej strany zasa rastlinami... A až ráno, za svetla, sme zistili, že sme niekomu priamo na záhrade, ten dom sme si v noci už akosi nevšimli. Sú doma, chodia po záhrade kúsok od nášho stanu, ale vôbec im nevadí, že tu sme. Ešte, že už nie sme v USA, kde v niektorých oblastiach by na nás asi neváhali zamieriť aj zbraň za takéto zneuctenie a ohrozovanie ich pozemku...

Ráno sa opäť stretávame s Jonnom a po raňajkách vyrážame smer La Paz. Cestou sa opäť rozprávame... A zrazu sa nás Jonn pýta, či by sme mu nechceli v septembri postrážiť dom a psa, pôjde totiž na dva týždne do Belgicka navštíviť rodinu. Velmi nás potešilo, ako dôveryhodne pôsobíme, keď nám niekto po pár hodinách, čo sa spolu vezieme v aute, ponúkne na dva týždne svoj dom a vloží v nás dôveru nechať nám na starosti nielen dom, ale aj svojho psa. On to totiž nie je úplne obyčajný pes. Plemeno sa volá Cirneco dell´Etna a je to vraj potomok egyptských psov, ktorí strážili hrobky egyptských faraónov. Či je to pravda, ktovie, ale je pravda, že vyzerajú ako vystrihnutí z egyptských malieb. Dnes je vraj veľmi vzácne, je ich vraj niečo okolo 2 000 na celom svete a v celej USA iba dve chovateľské stanice tohto plemena. Jonn si toto plemeno vybral pre jeho priateľskú a kľudnú povahu (jeho pes vraj skoro vôbec nešteká.) A tiež je to veľmi vhodné plemeno do miestnych poveternostných podmienok, s veľmi krátkou srsťou a celkovo adaptované na teplo (skrátka a dobre, Krim – tak sa Jonnov pes volá, sa tu cíti určite oveľa lepšie ako Kalimba – to je jeden Sibírsky husky, ktorý žije v Cabo Pulme.)

Do La Paz sme dorazili v čase obeda, a tak Jonn zamieril do svojej obľúbenej reštaurácie. Aj keď sme sa bránili (majúc stále v mysli Gordonove slová), Jonn nám ten obed zaplatil a naviac nás pozval, nech strávime noc v jeho dome, nech si trocha oddýchneme, kam by sme sa ponáhľali. (A aspoň si omrkneme, čo budeme v septembri strážiť.) Dom je na kopci, cesta k nemu je riadne strmá (to sa zapotíme, keď tu budeme v septembri chodiť s nákupom), čo však znamená, že je z neho parádny výhľad na celé La Paz. Máme pre seba hosťovskú izbu s vlastnou kúpeľňou a súkromím, ozdobenou Jonnovými obrazmi (momentálne je inšpirovaný oceánom, vymýšľa si vlastné podmorské svety s farebnými rybami a inými tvormi a jeho obľúbeným motívom sú bozkávajúce sa ryby.). Jonn nás zaviezol do obchodov, ktoré sme potrebovali a večer sme pozvaní na večeru pripravenú Jonnom a jeho kamarátkou, na terase s výhľadom na nočné La Paz v svite Mesiaca.

Ráno ešte využívame služby Jonnovho wi-fi (ale nový notebook s „geniálnym“ Windows 8 sa urputne bráni akémukoľvek pokusu o pripojenie na internet...) a okolo obeda nás Jonn odviezol za mesto, kde budeme môcť pokračovať v stopovaní do Cabo Pulma. Moje tušenie, že pri stopovaní stretneme veľa zaujímavých ľudí a nájdeme si nových kamarátov, sa vyplnilo.