Wednesday, August 28, 2013

Day 85 - 26th August, Carberry - Brandon - Oak Lake, 66.63 miles

Náš prvý deň na Diaľnici č. 1. Po tom hrboľatom zázraku medzi Spruce Woods a Carberry sme zrazu akoby dostali krídla. Nevadila ani hustá premávka a kopec kamiónov, krajnica bola široká ako jeden celý jazdný pruh a bola len pre nás.
Do Brandonu sme dorazili nezvykle rýchlo, na jednom úseku sme opäť prechádzali cez niečo ako boli Spruce Woods včera. Brandon leží pri rieke Assiniboine, z jednotky to bol celkom slušný zjazd. Dokúpili sme tu potraviny a využili miestne free wifi. Bol už obed a neuveriteľne teplo a to, keď sme sa vrátili na jednotku, nás čakal kilometer dlhý kopec von z riečneho údolia. Ďalej už bola cesta viac menej rovná, všade naokolo len polia, trochu to vyzeralo ako nekonečná Podunajská nížina. Po ceste vedľa nás húkali vlaky, každý, aspoň míľu dlhý, občas nás pozdravili šoféri alebo motorkári. Pred nami bola celkom slušná búrka, išli sme priamo do nej, ale stihla pred nami ujsť, takže sme dostali len zopár kvapiek. Na váhe pre kamióny sme zvážili bicykle, oba majú po 60 kg. Dnes sme chceli prespať v Oak Lake. Pri odbočke na nás zavolal akýsi chlapík, hovoril, že nás videl ísť do tej búrky a opýtal sa nás kde budeme späť. Skôr než sme niečo stihli povedať, pozval nás k sebe domov. Predstavil sa ako Garnet. Jeho žena (Nora) akurát zavárala uhorky a bola mierne prekvapená, pretože celý dom smrdel octom a kôprom (aspoň nebolo cítiť nás), ale hneď nás privítala, mohli sme sa osprchovať, vyprať si veci a na noc nás uložili do hosťovskej izby. Pred spaním nás čakala kráľovská večera (pizza a hamburgery z bizónieho mäsa). Ukázalo sa, že Garnet je bývalý farmár a má bizóniu farmu (teraz ju riadi jeho syn). Rozprávali sme sa s nimi dlho do noci, ukázala sa aj jedna ich vnučka, neskôr prišiel aj jeden to synov s deťmi (celkom zaujímavá debata o poľovaní na losy s lukom). Garnet nám ukázal obrovskú kožu zo svojho obľúbeného bizóna (ľahko by pokryla celú stenu a kus stropu) a ešte sme mohli aj skontrolovať emaily.

Our first day on Trans-Canadian Highway # 1. After bad road between Spruce Woods and Carberry, it was like to fly. Traffic was very high, many truck, but we had nice, wide shoulder, only for us. Very soon we got to Brandon, passing something similar like Spruce Woods. In Brandon we did some shopping, had lunch, used free wifi from Safeway and nearly died because of the high heat. And to get out from Assiniboine river valley, where is Brandon, was also challenge, 1 km long steep hill... Luckily after that, road was quite even. On the road was weigh station for trucks. We found out that our bikes have about 130 pounds (60 kg), well maybe we shouldn't bought so much oatmeal :-)
Later in the day was a storm ahead, but it just passed around us, we got maybe three drops of rain. Our final destination for this day was Oak Lake, but before we got there we were invited for dinner by local buffalo farmer Garnet, he saw us pedalling toward that storm and wanted to help us. We were really glad, because otherwise we had to tent somewhere in the farm fields. So we followed him to his home, in was in the Oak Lake anyway. His wife Nora was a little bit surprise when we suddenly appeared in her kitchen, but mostly not because us but because she was doing pickles and hole kitchen was smelly from vinegar and spices (good for us, it was less obvious how smelly we are :-). Garnet & Nora were amazing, very soon we were clean, also our clothes and we could enjoyed fantastic dinner (pizza & buffalo burgers) and conversation with them. We met also their granddaughter, one of their sons with his kids, talked with him a little about hunting with bow and arrows. Garnet showed us huge skin from one of their biggest buffalo. It was very nice evening.

Pictures:
Garnet's favorite buffalo skin

No comments:

Post a Comment