Prvý deň v San Franciscu. Najprv sme zablúdili do turistických pascí pri prístave, každé mólo tu ponúkalo nejakú inú silikónovú atrakciu a hordy zombáckych turistov. Horko-ťažko sa nám podarilo nájsť internet (Starbucks má vždy free wifi) a warmshowers hostiteľa, ale mohli sme k nej prísť až večer. Ono bol zázrak, že sme vôbec niekoho našli, deň pred vďakyvzdaním. Takže sme prešli popod gigantickú pyramídu patriacu nejakej banke, do čínskej štvrte, ktorá vyzerala celkom čínsky, naďabili sme náhodou na beatnické múzeum a prešli si Kerouacovou uličkou, zavítali do gréckej štvrte a potom prepletajúc sa rôznymi uličkami zavítali sme do Golden Gate parku, čo je obrovský nádherný park. Už sa stmievalo a tak sme ho len tak zbežne prešli, okrem botanickej a japonskej záhrady tu mali aj výbeh s bizónmi. Nemysleli sme si, že ich ešte uvidíme. Potom nás čakala cesta nocou, naprieč celým San Franciscom. Je to však “bajk friendly“ mesto a tak sme napredovali celkom rýchlo po cyklocestách, okolo nás sa preháňali ďalší, domáci, cyklisti. Problém trochu nastal, keď cyklocesta začala viesť po cestách cez ulice. Ako sme si to tak hnali nočným Friscom, zrazu nás niekto zdravý z chodníka. A čuduj sa svete bol to jeden chalan z tej americkej skupiny cyklistov, ktorým Baška mierne vyjedla zásoby, volal sa Jacob a po chvíli rozhovoru nás pozval k sebe domov, že môžeme prespať uňho, býva len zopár blokov od miesta kde sme boli. No dvakrát sme sa nerozmýšľali. Už na bajkoch vyzerali ako super ľudia, napokon boli rovnakého zmýšľania ako my a nemuseli sme sa trepať cez pol mesta. Našej pôvodnej hostiteľke tiež odľahlo, keď sme jej zavolali, už mala totiž nejakých hostí u seba, ale nechcela nás nechať v štichu. Jacob sa ukázal ako super hostiteľ, jeho dve spolubývajúce boli tiež príjemné osoby. Takže napokon sme prišli k streche nad hlavou ani sme nevedeli ako:-). Aká je šanca, že v meste o rozmeroch San Francisca stretnete na ulici jediného človeka, ktorého tu poznáte? A aj to len preto, že ste ho náhodou stretli pred pár dňami na ceste (zvyšok skupiny bol L.A.)? Nech mi niekto rozpráva, že zázraky neexistujú...
Today we finally entered San Francisco. First we went to the Piers, which was a really bad idea. That place was a nasty, crowded tourist trap. At least, we found some Starbuck with fee wifi and after long searching we found one warmshowers host which could host us for tonight. It was really hard to find someone, day before Thanksgiving :-), even our host had already some guests, but she was so nice and said that we can stay. For the rest of the day, we were cycling through San Francisco, first China town, then we accidentally found Kerouac street, then went to Golden Gate park - it was really, really nice. In the evening was finally time to go to our host's house. Only problem was, that it was on the opposite site of the city. So, we were biking there (following one of many bike paths here), when somebody yelled at us from the sidewalk. And it was one guy from the group of bikers which we met on the way to San Francisco (and Baška ate half of their lunch :-), Jacob was the only one from them who lives in San Francisco. And when he found out where are we going for tonight, he told us that we can stay at his apartment, which was a couple blocks from where we were. Isn't it amazing, that there is only one person, who we know in the whole city and we "accidentally" meet him on the street, when we needed place to stay? So we called to out warmshowers host that we found somebody else (or somebody found us?) and overslept at Jacob's house.
No comments:
Post a Comment